Objavil som stratené?

    Od detstva mám rád minulosť, veci, ktoré dýchajú históriou. Prvými boli známky. Od toho klasického nakupovania známkových balíčkov v PNS-ke, po dve, tri či päť korún, ma chytili za socializmu za srdce známky Rakúsko Uhorska, predvojnovej ČSR. V neskoršom období známky Protektorátu Čechy a Morava či vojnovej Slovenskej republiky.   Doteraz mám v živej pamäti zvláštne pocity, keď som za 20,-Kčs kúpil známku – jednokrajciarovku, s portrétom Františka Jozefa. Vraj to bola jedna z prvých známok   s jeho portrétom. Koľko mala katalógovú cenu, neviem. A radšej som po tom neskôr, už „v kapitalizme,“ nepátral... Podobne aj známky prímorských štátov, či kolónií, ktoré menili každú chvíľu svojho kolonizátora. Aj s odstupom rokov   mi pred očami defilujú známky s motívmi paliem, domorodého obyvateľstva, či obyčajnej plážovej pohodičky. Mal som známky s tým istým motívom, aj so štyrmi rôznymi pretlačami... Zberatelia vedia, že je to priam fantázia. Skoro zadarmo sa dali pred rokom 1989 kúpiť aj známky Protektorátu Čechy a Morava či vojnového Nemecka. Skôr ako samotné motívy ma fascinovalo ich výtvarné prevedenie. Nebojím sa priznať, že to boli pekné známky. Podobne aj tie malé „zúbkované   čudá“ z vojnovej Slovenskej republiky. Pastvou pre oči boli pretlače „Slovenský štát,“ ktoré sa robili na známkach zaniknutej ČSR. Aj známky vojnového Slovenska či pohľadnice, majú niečo do seba. Osobitnou kapitolou sú známky medzivojnovej ČSR. Otec môjho spolužiaka zo ZŠ mi raz pri našej návšteve u neho ukázal obdľžnikovú krabicu,   podobnej  tej od bonboniéry. Na jej vrchu bol tenký papier a pod ním... Budete sa mi možno smiať, ale pri tejto spomienke mám, aj po vyše dvadsiatich rokoch, husiu kožu . Boli pod ním celé tlačové listy prvých známok medzivojnového Československa. Tu to boli „Hradčany“ od Alfonsa Muchu, „Hospodárstvo a veda“ od Jakuba Obrovského, pretlače „Pošta Československá 1919,“ ktoré sa robili na známkach niekdajšieho Rakúsko – Uhorska. Tieto známky sú (vraj) zaujímavé aj tým, že jedna stojí pár korún a ďalšia (podobný motív, len inak robená pretlač) aj niekoľko stotisíc korún. Triasli sa mi vtedy ruky, aj som sa ich bál chytiť, aby som ich, nedajbože, nejako nepoškodil... V týchto dňoch som sa spojil s jednou známou, ktorá ma upozornila, že pred časom natrafila na pár vecí -   kníh či fotiek, viažúcich sa s menom Stanek či Zoch.   A skutočne, včera, keď som sa u nej na návšteve, prehŕňal   týmito vecami, moju pozornosť upriamili strojom prepísaných niekoľko hrubých kníh korešpondencie Samuela Zocha s rôznymi národnými buditeľmi (napr. Dobšinským či Hodžom...) Podobne aj zopár kníh,   na ktorých je pečiatka „z kníh Samuela Zocha v Modre, či rukou poznačené „Z knihovne Pavla Zocha.“ Podobne je zaujímavým   „AhnenpaB“ so znakom orlice z čias vojnového Nemecka a plného priezvisk Stanek a Zoch.   Ale najväčšou záhadou pre mňa ostáva, ako sa mohol „stratiť“ album fotiek, v ktorom sú zábery o.i   z Evanjelickej synody v roku 1921 v Trenčianskych Tepliciach a ďalších synód, zábery z návštevy Aloisa Jiráska v Modre v roku 1921. Podobne aj zábery z Kanonickej vizitácie dr.Sam.Zocha, v Devičiach 10.mája 1925... Záver albumu tvoria zábery  - portréty Samuela Zocha  v Modre v rokoch 1924 – 1928... Fakt, že v albume sa nachádza veľa „portrétoviek“ dr.Samuela Zocha, mi dodáva pochybnosti veriť tomu, žeby išlo o fotoalbum niekoho mimo tejto rodiny...